Sviatok všetkých svätých

Tento deň je oslavou všetkých svätých, známych aj neznámych. V roku 731 n. l. bol 1. november vyhlásený za deň spomienky na tých svätých, ktorí nemali v náboženskom kalendári vyhradený svoj deň. 1. november bol ako oficiálny dátum v rímsko-katolíckej a protestantskej cirkvi zavedený pápežom Gregorom III. (731 – 741), keď zasvätil kaplnku v Bazilike sv. Petra v Ríme všetkým mučeníkom a nariadil každoročné slávenie. Východná ortodoxná cirkev slávi tento sviatok prvú nedeľu po Turícach. V mnohých kultúrach nasleduje po Sviatku všetkých svätých Pamiatka zosnulých, ktorá je dňom národného smútku za zosnulými.

Vo viacerých kultúrach je typickou spoločná rodinná návšteva hrobov milovaných zosnulých spojená s položením kvetov. Keďže sa tento sviatok svätí v chladnejšom ročnom období, najrozšírenejšími kvetmi pre túto príležitosť sú chryzantémy, rezané alebo črepníkové.

Ako sa tento deň oslavuje v rôznych krajinách sveta?

Vo Francúzsku sa tento sviatok volá Toussaint (Všetci svätí) a každý rok je 1. novembra položených na hroby asi 25 miliónov črepníkových chryzantém. Cintoríny sú plné farieb a ide o štátny sviatok.

V Anglicku navštevujú rodiny hroby svojich zosnulých príbuzných a ozdobujú ich kyticami kvetov. V kostoloch môžu byť na požiadanie čítané mená zosnulých. V niektorých regiónoch sa deň môže končiť hrou alebo spievaním piesní.

Vo Švédsku je už v tomto období pomerne chladno a nasnežené. Kvitnúci vres je bežnou voľbou na ozdobu hrobov, keďže dobre znáša chlad. Tento deň už nie je oficiálnym sviatkom, ale mnoho ľudí si berie v práci voľno a buď navštívia cintoríny, alebo strávia tento deň s rodinou. V kostoloch prebiehajú bohoslužby alebo koncerty na oslavu tohto sviatku. Začiatkom 20. storočia začali ľudia dávať na hroby zosnulých zapálené sviečky. Tento zvyk najprv praktizovali bohaté rodiny v mestách a veľkomestách, ale po druhej svetovej vojne sa rozšíril po celej krajine. Sviatok všetkých svätých označuje prvý deň zimy a je už tradične začiatkom sezóny zjazdového lyžovania.

V Poľsku sa tento sviatok oslavuje 1. novembra a je to národný sviatok nazývaný Wszystkich Świętych (Všetkých svätých). Po Sviatku všetkých svätých sa slávi Pamiatka zosnulých (Zaduszki). Je to veľmi významná udalosť a pomerne rušný deň. Parkoviská každého cintorína sú preplnené a okolo cintorínov postávajú predajcovia a ponúkajú jesenné kvety a sviečky.

Pri vojenských hroboch stoja uniformované stráže. Typickými kvetmi sú chryzantémy a sú spájané výlučne so smrťou. Tisícky sviečok horiacich v noci ponúkajú nádherný pohľad na cintoríny, čím akoby osvetľovali cestu k Bohu.

Slovenské tradície v mnohom pripomínajú poľské. Slováci cestujú domov neraz mnoho kilometrov, aby boli so svojimi rodinami a navštívili cintoríny, kde ležia ich predkovia. Hroby sú pokryté kvetmi a horiacimi sviečkami. Je to deň, kedy si spomínajú na svojich zosnulých príbuzných, premýšľajú o živote a stolujú s rodinou.

Podobne ako iné východoeurópske krajiny, aj Slovinsko oficiálne oslavuje Sviatok všetkých svätých a štátni predstavitelia ukladajú vence na cintorínoch počas oficiálnych ceremónií po celej krajine.

Španielsko oslavuje tento sviatok počas troch dní: 31. októbra, 1. novembra a 2. novembra. Býva nazývaný Dňom zosnulých. Významnou súčasťou tejto tradície sú tak festivaly a pochody, ako aj predstavenie divadelnej hry Don Juan Tenorio. Neskôr sa ľudia presunú na cintoríny, modlia sa za svojich milovaných zosnulých a umiestňujú k hrobom darčeky a kvety nechtíka.

Každý rok sa v Taliansku 1. novembra slávi náboženský a zároveň štátny sviatok nazývaný Festa di Tutti i Santi (Sviatok všetkých svätých). Oslavujú sa spoločne všetci katolícki svätí a je to deň, keď sa ľudia navštevujú, dávajú si darčeky a želajú si všetko dobré. Ak má niektorý Talian meno po svätom, je to výnimočný deň aj pre neho samotného.

V Nemecku sa tento sviatok nazýva Allerheiligentag (Deň všetkých svätých). V niektorých častiach krajiny je to štátny sviatok. Tradičnou ozdobou na hroboch je Newweling, sviečka z dvoch knôtov rôznych farieb (červená, biela, modrá, žltá a zelená) omotaná okolo kužeľa a určená na zapálenie.

Podľa nemeckej tradície je ráno vyhradené na návštevu kostola a počúvanie kázne, ktorá sa nesie v duchu odkazu žiť život ako svätec. Neskôr sa početné rodiny spoločne najedia a počúvajú zvonkohru kostolných zvonov. Traduje sa, že duše zosnulých sa pohybujú na zemi medzi ľuďmi a zvonenie je pre nich signálom opustenia pozemských väzieb. Po jedle nasleduje sprievod na cintorín, kde sa pozostalí náležite postarajú o hroby milovaných. Rodiny zvyčajne ukladajú na hroby sviečky či lampióny, kvety alebo vetvičky ihličnanov. Krstní rodičia dávajú v tento deň deťom chlieb nazývaný Strietzel. Tento sladký pletený chlieb sa zvyčajne je počas poobedňajšieho posedenia nazývaného „Kafee und Kuchen“ (káva a koláč) po návrate z tradičnej návštevy miesta odpočinku zosnulých príbuzných.

This post is also available in: Angličtina, Holandčina, Francúzština, Nemčina, Taliančina, Španielčina, Polština, Rumunčina, Slovinčina, Švédština